Tinitus (lat. tinnitus aurium) je stav, pri ktorom človek vníma zvuky v ušiach, hoci neexistuje žiadny vonkajší zdroj tohto zvuku. Tento fenomén v poslednej dobe postihuje čoraz viac ľudí.
Tinitus môže mať najrôznejšiu podobu, od vysokých konštantných tónov cez rôzne šumy, klopkania, škrípania až po nízke dunivé tony. Vnem môže byť konštantný, ale aj prerušovaný. Zväčša najviac si ho uvedomujeme v úplnom tichu, v noci, alebo nad ránom.
Keďže aj náš sluch sa v tichu prispôsobuje danej hladine prostredia, môže sa zdať akýkoľvek tichý zvuk nadmerne výrazný. Zväčša ho môžu spôsobovať aj malé elektronické zariadenia, trvalo fungujúce. Výnimkou nie sú adaptéry-nabíjačky, čierna elektronika, žiarovky, skrátka všetko, čo pracuje s transformátormi a spínanými napájacími zdrojmi. Môžu produkovať zvukové vlny s intenzitou len pár deciBelov, ale v tichu sa zdajú byť prenikavé. Ak pískanie v ušiach po vypnutí týchto zariadení zmizne, pravdepodobne sa nejedná o tinnitus, keďže tinnitus podľa definície nemá externý zdroj.
Lekári dokážu identifikovať mnoho rôznych príčin vzniku tinitu, avšak jednu možnú príčinu často prehliadajú: prítomnosť rádiofrekvenčných elektromagnetických polí (RF EMP).
Rádiofrekvenčný zvukový efekt
Rádiofrekvenčný zvukový efekt môže mať rôzne mechanizmy vzniku, o ktorých sa vedú diskusie. Keďže RF EMP spôsobuje oxidačný stres, môže mať vplyv aj na vznik tinitu.
Štúdie naznačujú, že oxidačný stres by sa mohol považovať za jednu z molekulárnych zmien, ktoré sú základnými príčinami tinnitu. Zistenia naznačujú, že oxidačný stres a antioxidačné enzýmy sa významne líšili od pacientov v kontrolnej skupine zdravých ľudí. [1]
Iná štúdia zistila, že oxidačný stres skutočne hrá kľúčovú úlohu v etiopatogenéze (alebo príčine a vývoji stavu) tinnitu. Výsledky naznačujú, že produkcia oxidantov, trombomodulínov a von Willebrandovho faktora je zvýšená a produkcia oxidu dusnatého znížená v obehu krvi pacientov s akútnym tinnitom. [2]
V niektorých prípadoch môže ísť o mechanický súvis s modulačnou krivkou RF EMP. Napr. impulzy o frekvencii 10 Hz stimulujú nervové zakončenia sluchových orgánov a človek vníma klopkanie 10x za sekundu.
Mikrovlnný zvukový efekt
Mikrovlnný zvukový efekt, známy aj ako Freyov efekt, popisuje vznik zvukového vnemu priamo v hlave, ktorý je vyvolaný silnými pulzne modulovanými RF EMP v dôsledku tepelnej expanzie tkaniva. Fenomén bol pôvodne zaznamenaný u vojakov v blízkosti radarov, kde intenzita RF EMP presahovala bezpečnostné tepelné limity.
Tento efekt popisuje aj legislatíva Európskej únie na ochranu pred tepelnými účinkami RF EMP:
- Smernica ICNIRP z roku 1998, strana 14: „Ľudia s normálnym sluchom môžu vnímať pulzne modulované polia s frekvenciami medzi približne 200 MHz a 6,5 GHz. Sluchový vnem bol rôzne opísaný ako bzučanie, klikanie alebo praskanie, …“
- Nezáväzná príručka osvedčených postupov na implementáciu smernice 2013/35/EÚ, strana 87: „Prvým náznakom vystavenia sa poliam s vysokou frekvenciou môže byť pocit tepla. … Je tiež možné ‚počuť‘ pulzné polia medzi 300 kHz až 6 GHz, takže exponovaní pracovníci môžu počuť klikanie, bzučanie alebo syčanie.“
Miesto premeny RF energie na akustickú energiu je vnútri ucha v časti zvanej slimák. Akonáhle je slimák stimulovaný, vzniká dojem akustického zvuku. Výška tónu (jeho frekvencia) však nijako nesúvisí s frekvenciou RF EMP, ale závisí od rozmerov hlavy a od energie v jednom impulze. Mikrovlnné žiarenie spôsobuje maličký (5 x 10-6 stupňov Celzia), avšak rýchly nárast teploty v hlavových tkanivách. Tento teplotný nárast spôsobuje malú, ale rýchlu tepelnú expanziu tkaniva, čo vedie k vzniku akustického tlakového vlnenia (tzv. tepelne indukované zvuky). [3]
Zdroje:
[1] Komplexná štúdia oxidačného stresu u pacientov s tinnitom
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6224822/
[2] Oxidačný stres, oxid dusnatý, endoteliálna dysfunkcia a tinitus
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16753839/
[3] Sluchová odozva na pulznú rádiofrekvenčnú energiu
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/14628312/