Publikované v časopise Astronomy and Astrophysics
September 2024
Autori: Bassa, Di Vruno, Winkel, Józsa, Brentjens, Zhang
Štúdia po anglicky: https://www.aanda.org/articles/aa/full_html/2024/09/aa51856-24/aa51856-24.html
Závery
Zistili sme, že druhá generácia satelitov Starlink, ktorú sme pozorovali pomocou LOFAR, vyžarujú vyššie úrovne neúmyselného elektromagnetického žiarenia (UEMR) a v širšom frekvenčnom rozsahu v porovnaní s prvou generáciou satelitov Starlink. Naše pozorovania ukazujú, že v primárnom rádioastronomickom pásme 150,05–153 MHz je širokopásmové UEMR satelitov druhej generácie “v2-Mini” a “v2-Mini Direct-to-Cell Starlink” v priemere o 15 dB a o 7 dB jasnejšie ako u prvej generácie satelitov verzie 1.0 a 1.5. Tento trend je prítomný aj v pásmach 116–124 MHz a 157–165 MHz a vo frekvenčných pásmach od 50 do 66 MHz, kde satelity prvej generácie nie sú detegované.
Na druhej strane sa zdá, že silné úzkopásmové UEMR, ktoré je vidieť na satelitoch v1.0 a v1.5 na 125, 135 a 150 MHz, chýba v satelitoch v2-Mini a v2-Mini DTC. Ide síce o zlepšenie, no úplne ho neguje silnejšie širokopásmové UEMR, ktoré zasahuje podstatne väčšiu časť pozorovaného frekvenčného rozsahu.
Problém vyšších úrovní UEMR zo satelitov Starlink druhej generácie je ešte umocnený nižšími obežnými dráhami, na ktorých tieto satelity fungujú. Tieto satelity sa používajú v (upravenej) konštelácii Starlink 2.generácie, pre ktorú Federálna komunikačná komisia USA (FCC) schválila prevádzkové dráhy na 448 km a 482 km pre satelity v2-Mini a 360 km pre satelity v2-Mini DTC. V dôsledku týchto nižších obežných dráh a z toho vyplývajúcich menších vzdialeností od pozemských teleskopov budú signály o 30 – 130 % jasnejšie v porovnaní s konšteláciou Starlink 1.generácie, ktorá väčšinou operuje v orbitálnych výškach 550 km.
Správa BBC: Muskove satelity „blokujú“ pohľad na vesmír
Výskumníci zdôrazňujú, že je potrebná väčšia regulácia vesmíru a fungovania satelitov, aby sa zabránilo ohrozeniu vedeckej práce. Podľa Holandského inštitútu pre rádiovú astronómiu (ASTRON) sú tisíce obiehajúcich satelitov „oslepujúce“ rádioteleskopy a môžu brániť astronomickému výskumu.
“Snažíme sa pozerať na veci, ako sú výtrysky, ktoré vyžarujú čierne diery v strede galaxií. Pozeráme sa aj na niektoré z najstarších galaxií, vzdialené milióny a milióny svetelných rokov, ako aj na exoplanéty. Zakaždým, keď sa satelitov spustí viac s takýmito úrovňami emisií, vidíme menej a menej oblohy,” povedala pre BBC News profesorka Jessica Dempsey, riaditeľka spoločnosti ASTRON. “Toto v skutočnosti ohrozuje celú pozemnú astronómiu na každej vlnovej dĺžke a rôznymi spôsobmi. Ak to bude pokračovať bez toho, aby došlo k zmierneniu týchto družíc, stane sa to existenčnou hrozbou pre druhy astronómie, ktorú robíme.” dodala.
Množstvo vyžarovaného žiarenia prekračuje predpisy stanovené priemyselným orgánom Medzinárodnej telekomunikačnej únie. Satelity sú relatívne veľké – s 3 m plochými panelmi a 8 m solárnym panelom na napájanie. Keďže SpaceX každý týždeň vypúšťa približne 40 satelitov Starlink druhej generácie, tento problém je čoraz horší. Očakáva sa, že do roku 2030 počet satelitov na obežnej dráhe prekročí 100 000.
Vedúci autor Cees Bassa povedal, že je to ako porovnávanie „najslabších hviezd viditeľných voľným okom a jasu Mesiaca v splne“.
Robert Massey, zástupca výkonného riaditeľa Kráľovskej astronomickej spoločnosti v Spojenom kráľovstve, povedal: „Je úplne jasné, že ak máte niečo také jasné, čo natoľko ohrozuje veľké rádiové observatórium, potom musíme niečo urobiť a musíme to urobiť rýchlo. Je nesprávne tvrdiť, že existuje nejaká veda, ktorú môžete jednoducho zamietnuť. Výskumy môžu trvať desaťročia alebo aj dlhšie, ale môžu byť veľmi zásadné a veľmi dôležité.”
Správa zverejnená na https://www.bbc.com/news/articles/cy4dnr8zemgo
Svetová rádiokomunikačná konferencia (WRC-27) v roku 2027
Africká telekomunikačná únia (ATU) a Európska konferencia poštových a telekomunikačných správ (CEPT) formálne navrhli nové body programu nadchádzajúcej Svetovej rádiokomunikačnej konferencie (WRC-27) v roku 2027 na zlepšenie ochrany rádioastronómie pred škodlivými účinkami satelitných konštelácií.
Okrem toho bude do roku 2030 na nízkej obežnej dráhe Zeme rozmiestnených viac ako 50 000 satelitov, čo pre astronómov predstaví veľkú výzvu. Niektoré hlavné observatóriá využívajú rádiové tiché zóny a niektoré určené geografické oblasti chránené vnútroštátnymi právnymi predpismi. V rámci týchto zón sú regulované rozsiahle segmenty rádiového spektra, ktoré riadia rôzne pozemné rádiové vysielače. Zákony o rádiových tichých zónach sa však nevzťahujú na satelity, ktoré môžu mať vplyv na rozsiahle pozemské oblasti a narúšať pozorovania v rámci rádiových tichých zón aj pri prevádzke v susednom vzdušnom priestore.