Čo tak lepšiu reguláciu mega konštelácií satelitov?

Štúdie, Zdroje, Zem

Ako sa to všetko začalo

Človek začal dobývať vesmír vypustením prvého umelého satelitu Zeme – sovietskej družice Sputnik 1 v roku 1957. Po 2. svetovej vojne kozmické technológie otvorili astronómom nové možnosti skúmania vesmíru. V nedávnej minulosti nastúpila éra družíc s nízkou obežnou dráhou, ktoré sa nezacieľujú na vesmír, ale na Zem. Poskytujú internetové, geografické alebo aj vojenské služby a ich počet sa v súčasnosti rýchlo zvyšuje.

Medzinárodná organizácia International Telecommunication Union (ITU) prijala inovatívny nový prístup k nasadzovaniu negeostacionárnych systémov, vrátane mega konštelácií na nízkej obežnej dráhe Zeme. Americký úrad Federal Communications Commissioners (FCC) udelil množstvo licencií pre satelitné konštelácie a dokonca prijal zjednodušujúci jednotný licenčný rámec.

Niektoré povolenia FCC a počty satelitov:
Boeing (November 3, 2021) – 147 satelitov
OneWeb (August 26, 2020) – 2000 satelitov
Kuiper (July 30, 2020) – 3236 satelitov
ViaSat (April 23, 2020) – 20 satelitov
Theia (May 9, 2019) – 112 satelitov
Kepler (November 15, 2018) – 112 satelitov
Telesat (November 15, 2018) – 117 satelitov
LeoSat (November 15, 2018) – 78 satelitov
SpaceX (March 29, 2018) – 4425 satelitov
SPOLU 10275 satelitov

Hoci ITU spravuje bezdrôtové frekvencie, neexistuje žiadny medzinárodný orgán s právomocou regulovať štarty satelitov. V roku 2020 vláda Spojeného kráľovstva vyzvala Organizáciu Spojených národov, aby otvorila medzinárodné diskusie s cieľom dohodnúť sa na tom, ako by krajiny mali operovať zodpovedne vo vesmíre, a v roku 2021 nový šéf Európskej vesmírnej agentúry (ESA) vyzval európskych lídrov, aby zasiahli a spolupracovali na zabránení riaditeľovi SpaceX Elonovi Muskovi urobiť z vesmírneho hospodárstva svoje osobné ihrisko.

Členovia vedeckého výboru SATCON1 sa vo svojej SATCON1 správe obávajú 100 000 a viac satelitov plánovaných mnohými spoločnosťami a mnohými vládami. Mnohí ďalší vedci sledujú tento vývoj so znepokojením, pretože vidia niekoľko negatívnych dopadov. Nižšie sú uvedené tri z nich.

Nové Starlink satelity odrážajúce slnečné svetlo. Na obrázku zloženom z 33 expozícií sú nad južnou Brazíliou viditeľné paralelné pruhy zo satelitov Starlink. V popredí sú slnečnice a vpravo hore bol náhodou zachytený jasný meteor.

Vesmírny odpad

Za nízku obežnú dráhu Zeme (anglicky Low Earth Orbit, LEO), je považovaná obežná dráha našej planéty vo výške zhruba od 160 až do 1 000 kilometrov nad morom.

Táto oblasť patrí ešte stále do atmosféry (časť ionosféra) a vďaka interakcii s prostredím majú satelity krátku životnosť (cca 5 rokov) a musia byť deorbitované, kedy počas horenia poškodzujú ozónovú vrstvu. Na druhej strane to znamená ďalší a ďalší štart satelitov v čase, keď Európa presadzuje zelenú energiu.

Zároveň majú satelity aj určitú chybovosť. Podľa Jonathana McDowella, astronóma z Harvard-Smithsonian Centra prer Astrofyziku: “Zhruba 2,5% miera zlyhania nie je v tomto odvetví až taká zlá, ale ak toto číslo platí pre celú plánovanú flotilu SpaceX, môže to viesť k viac ako 1 000 mŕtvym satelitom.“

To zasa môže viesť k znateľnému zvýšeniu počtu zrážok, čo vyvolá tvorbu nového vesmírneho odpadu (kaskádovité kolízie známe ako Kessler efekt).

Šéf ruského Ústredného výskumného inštitútu pre strojárstvo (súčasť ruskej štátnej vesmírnej korporácie ROSCOSMOS) Igor Bakaras v nedávnom rozhovore (v ruštine) povedal, že v súčasnosti je na obežných dráhach v blízkosti Zeme asi 7 000 ton vesmírneho odpadu (pričom ďalších 3 000 ton je aktívnych kozmických lodí).

ASTRIAGraph je platforma, ktorá umožňuje monitorovanie, hodnotenie a overovanie správania sa vesmírnych činiteľov. Ponúka interaktívnu mapu objektov okolo Zeme, kde pre zobrazenie odpadu zaškrtnite políčko Show debris.

Svetelný a rádiový smog

Množstvo umelých telies na obežnej dráhe okolo Zeme už v súčasnosti vážne obmedzuje astronomické pozorovania nielen v optickom, ale aj rádiovom spektre.

Astronomy & Astrophysics je recenzovaný astronomický časopis, ktorý je jedným z najvýznamnejších akademických časopisov vo svojom odbore na celom svete. V roku 2021 zverejnili štúdiu, ktorá ukazuje, že jasnosť satelitov je veľmi vysoká pre citlivé astronomické prístroje.

Oxford University Press vydáva najkvalitnejšie časopisy vrátane Monthly Notices of the Royal Astronomical Society: Letters. V roku 2021 publikovali článok s názvom Šírenie vesmírnych objektov je rýchlo rastúci zdroj umelého jasu nočnej oblohy, v ktorom tím autorov ukazuje, že umelé objekty na obežnej dráhe Zeme prispievajú k svetelnému znečisteniu vo väčšej miere, ako sa doteraz predpokladalo. Štúdia tiež poukazuje na to, že o niekoľko rokov by množstvo nechceného svetla rozptýleného v atmosfére spôsobené týmito objektmi mohlo zvýšiť celkový jas nočnej oblohy o viac ako 10 % nad prirodzenú úroveň. Tým by prekročil prahovú hodnotu, ktorú astronómovia stanovili pred viac ako 40 rokmi, aby dané miesto považovali za svetelne znečistené.

Európske južné observatórium publikovalo simuláciu vplyvu mega sústav satelitov na optické prístroje.

V neposlednom rade narušujú prirodzený vzhľad nočnej oblohy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou prírodného a kultúrneho dedičstva celého ľudstva a musí byť chránená a zachovaná pre ďalšie generácie.

Zložené zo 68 obrázkov (celkovo 35 minút), obsahuje 39 Starlink satelitov, 3 GEO satelity a jednu raketu

Obrázok zobrazuje dvojitú hviezdu Albireo v súhvezdí Cygnus a bol nasnímaný 26. decembra 2019. Dve z desiatich 2,5-minútových expozícií zaznamenali satelity Starlink pohybujúce sa v zábere.

Vplyv rádiového žiarenia

Satelity vyžarujú žiarenie v rádiovom spektre. Existuje niekoľko frekvenčných pásiem, v ktorých satelity vysielajú:

3600-4200 MHz (vesmír-Zem)
5850-6725 MHz (Zem-vesmír)
10.95-11.2 GHz (vesmír-Zem)
11.45-12.2 GHz (vesmír-Zem)
13.75-14.5 GHz (Zem-vesmír)
18.3-18.8 GHz (vesmír-Zem)
19.7-20.2 GHz (vesmír-Zem)
24.75-25.25 GHz (Zem-vesmír)
28.35-28.6 GHz (Zem-vesmír)
29.25-30 GHz (Zem-vesmír)

Pozrite si odkaz na zoznam v súbore XLS v článku od FCC.

Na zemi bude žiarenie zo satelitov veľmi nízke, ale aj veľmi nízke žiarenie má biologické účinky na živé organizmy. A pri takomto rozľahlom pokrytí už nebudú na Zemi miesta bez umelého rádiového žiarenia.

Satelity musia komunikovať so základňovými stanicami na Zemi. Umelo vytvorené žiarenie z rádiových vysielačov na zemi už teraz poškodzuje elektromagnetizmus Zeme. Je čiastočne zodpovedný za vytvorenie elektrónovej štrbiny medzi vnútorným a vonkajším Van Allenovým pásom v magnetosfére. Rádiové vlny dosahujú ionosféru a magnetosféru a interagujú s Van Allenovými pásmi, pričom vytvárajú elektrónový dážď, ktorý modifikuje elektrické vlastnosti atmosféry. Komunikačné satelity vyžarujúce RF lúče rozmiestnené priamo v ionosfére teda môžu tiež spustiť elektrónový dážď a ďalej znečisťovať globálny elektrický obvod Zeme, ktorý riadi elektrické vlastnosti prírodných javov vrátane samotného života.

Springer Nature je akademická vydavateľská spoločnosť, ktorá sa zaviazala podporovať výskumníkov pri zdieľaní výskumných údajov. V roku 2017 publikovali článok o vplyvoch vesmírneho počasia v radiačných pásoch Zeme, kde tím vedcov dospel k záveru, že „pribúda množstvo dôkazov, že presun častíc z radiačného pásu do zemskej atmosféry môže mať silný vplyv na chémiu a elektrodynamický stav našej planéty“.

Starlink – dynamické 3D zobrazenie obežnej dráhy
Zdroj: https://heavens-above.com/Starlink.aspx

Starlink vláčik. Snímka urobená na Ukrajine.
Zdroj: https://unsplash.com/photos/-IrD7sB1qok

Záver

Občanom EÚ nebola položená otázka, či v mene technologického pokroku a digitalizácie prijmú všadeprítomné dopady 5G satelitov (t. j. satelitov integrovaných v sieti 5G) na životné prostredie. Majú právo na prístup k informáciám o životnom prostredí, na účasť verejnosti na procesoch rozhodovania o životnom prostredí a na prístup k spravodlivosti.

Aj významné organizácie bijú na poplach:

Autorka

Mgr. Petra Bertová Polovková je členkou tímu, ktorý stojí za európskou iniciatívou občanov s názvom „Stop (((5G))) – Zostaň pripojený, ale chránený“. Pracovala v IT sektore a v školstve.

Fórum európskej občianskej iniciatívy je platforma prevádzkovaná Európskou občianskou akčnou službou (ECAS) v mene Európskej komisie a na základe zmluvy s Európskou komisiou. Tento článok bol prvýkrát publikovaný dňa: 21/12/2021
https://europa.eu/citizens-initiative-forum/blog/europeans-safe-connections-call-stronger-regulation-satellites-mega-constellations_en

Pridajte svoj názor