Túto správu o globálnych technológiách vo vzdelávaní pripravil nezávislý tím pre UNESCO. Bola vydaná v roku 2023. Správa je navrhnutá tak, aby poskytla prehľad o tom, ako sa krajinám darí, pokiaľ ide o implementáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN (SDG – Sustainability Development Goals), najmä SDG 4, ktorý znie: „ Zabezpečiť inkluzívne a spravodlivé kvalitné vzdelávanie a podporovať celoživotné možnosti vzdelávania pre všetkých“.
Správa je veľmi dôkladná. Skúma výsledky vzdelávania z celého sveta a jej závery sú veľmi rôznorodé. Technológia v školách nie je propagovaná ako skvelé riešenie všetkých školských problémov, čo je veľká úľava v porovnaní s postojom niektorých pedagógov pri nástupe novej techniky pred 20-30 rokmi, ktorí hlásali: „Určite by to zachránilo vzdelávací systém pred chudobnými čitateľmi. Zlé známky, nudiaci sa žiaci, záškoláci a v neposlednom rade nudní učitelia.“
Správa je kritická a zdôrazňuje značnú mieru skepticizmu voči IKT a AI vo vzdelávaní. Vzhľadom na stále sa zvyšujúcu závislosť našich mladých ľudí od digitálnych médií, občianske združenie Elektrosmog a zdravie túto správu víta.
Využitie technológie v školách
Pod nadpisom Dokáže technológia vyriešiť najdôležitejšie výzvy vo vzdelávaní? sa poznamenáva, že aj keď prijatie digitálnych technológií viedlo k mnohým zmenám vo vzdelávaní a učení, je diskutabilné, či technológia vylepšila vzdelávanie, ako mnohí tvrdia. Aplikácia digitálnej technológie sa vo všetkých krajinách líši a dôkazy o jej vplyve sú zmiešané.
Správa ďalej zdôrazňuje „dôležitosť naučiť sa žiť s digitálnymi technológiami aj bez nich; nechať technológie podporovať, ale nikdy nenahrádzať ľudské spojenie, na ktorom je založené vyučovanie a učenie. Dôraz by sa mal klásť na výsledky vzdelávania, nie na digitálne vstupy. Na zlepšenie učenia by digitálna technológia nemala byť náhradou, ale doplnkom osobnej interakcie s učiteľmi.“
Individuálny prístup
Módne slovo v učení je individualizácia. Texty a úlohy musia byť prispôsobené úrovni a schopnostiam študenta a čo sa vám teda nepáči na pripravovaných nástrojoch UI a neustálom vývoji online programov, ktoré sľubujú uľahčenie individuálneho učenia? Správa nás však varuje: Táto veľká nádej nás veľmi často vedie k tomu, že zabúdame na základný sociálny a ľudský rozmer, ktorý leží v srdci vzdelávania. Stojí za to zopakovať to, čo je zrejmé: žiadna obrazovka nikdy nenahradí ľudskosť učiteľa. Ako je zdôraznené v správe UNESCO „Budúcnosť vzdelávania“, zverejnenej v roku 2021, vzťah medzi učiteľmi a technológiou musí byť komplementárny – nikdy nie nahraditeľný.
Konektivita
Ďalším módnym slovom súčasnosti je konektivita. EÚ zavádza novú legislatívu, ktorá uľahčí vysokorýchlostné pripojenie. V novom zákone EÚ, ktorý sa nazýva zákon o gigabitovej infraštruktúre (GIA), sa EÚ zameriava na harmonizáciu a zabezpečenie jednoduchého a hladkého pripojenia. Všetci by mali mať možnosť využívať svoje „digitálne práva“, čo znamená „právo“ byť online 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Kľúčovým bodom je uľahčiť pripojenie, aby bolo všetko nainštalované, bunky, káble, smerovače atď., a cieľom je, aby sme všetci získali lacnejší a rýchlejší prístup k tomu všetkému. Prečítajte si viac tu.
Správa nás však opäť varuje: Aj keby bola konektivita všadeprítomná, z pedagogického hľadiska by bolo potrebné preukázať, že digitálna technológia ponúka skutočnú pridanú hodnotu z hľadiska efektívneho učenia, najmä v čase, keď si všetci začíname uvedomovať riziká nadmerného času stráveného pred obrazovkou.
Súkromie a predsudky
Správa tiež vyvoláva obavy o súkromie: „Napriek túžbe urobiť zo vzdelávania globálne spoločné dobro, úloha komerčných a súkromných záujmov vo vzdelávaní naďalej rastie, so všetkými nejednoznačnosťami, ktoré z toho vyplývajú: k dnešnému dňu len jedna zo siedmich krajín zákonmi zaručuje súkromie vzdelávacích údajov.“ ( v predslove správy )
Umelá inteligencia predstavuje ďalšie riziká zaujatosti: „Algoritmy majú ďaleko od toho, aby boli spravodlivé a objektívne, nesú predsudky svojich vývojárov a môžu reprodukovať alebo prehlbovať nerovnosť, najmä pokiaľ ide o diskrimináciu.“
Uvádzame krutý príklad: „Keď museli byť skúšky v Spojenom kráľovstve pre COVID-19 pozastavené, na predpovedanie výsledkov sa použili algoritmy, čo malo vážne následky. Študenti verejných škôl dostávali známky nižšie, ako očakávali, a nižšie ako známky na menších súkromných školách, čo viedlo k závažným otázkam o zodpovednosti a etike takýchto prediktívnych systémov (Kolkman, 2020.“ (strana 151).
Predchádzajúca správa UNESCO, Odporúčanie UNESCO o etike umelej inteligencie z roku 2021, požaduje pevný politický a legislatívny rámec spolu s etickým dohľadom (UNESCO, 2021).
Kľúčové posolstvá a zaujímavé informácie
Dobrých, nestranných dôkazov o vplyve vzdelávacích technológií je nedostatok.
Prieskum medzi učiteľmi v 17 štátoch USA ukázal, že iba 11 % z nich si vyžiadalo recenzované dôkazy pred prijatím novej technológie. Veľa dôkazov pochádza od tých, ktorí sa ju snažia predať.
Vzdelávacie technológie by sa mali zameriavať na výsledky vzdelávania, nie na digitálne vstupy.
V Peru, keď bolo distribuovaných viac ako 1 milión notebookov bez toho, aby boli začlenené do pedagogiky, sa učenie nezlepšilo. V Spojených štátoch analýza viac ako 2 miliónov študentov zistila, že medzery v učení sa zväčšili, keď vyučovanie prebiehalo výlučne na diaľku.
Môže mať škodlivý vplyv, ak je nevhodný alebo nadmerný.
Rozsiahle medzinárodné hodnotiace údaje, ako napríklad tie, ktoré poskytuje Program pre medzinárodné hodnotenie študentov (PISA), naznačujú negatívnu súvislosť medzi nadmerným používaním IKT a výkonom študentov. V 14 krajinách sa zistilo, že len blízkosť mobilného zariadenia rozptyľuje študentov a má negatívny vplyv na učenie, no menej ako jedna zo štyroch krajín zakázala používanie smartfónov v školách.
Technológia sa často kupuje, aby vyplnila medzeru bez ohľadu na dlhodobé náklady… napríklad pre blaho detí.
Takmer jedna šestina krajín zakázala smartfóny na školách. Údaje o deťoch sú nezabezpečené, no iba 16% krajín výslovne zaručuje súkromie údajov vo vzdelávaní zákonom. Jedna analýza zistila, že 89% zo 163 vzdelávacích technologických produktov odporúčaných počas pandémie mohlo robiť prieskum u detí. Okrem toho 39 zo 42 vlád poskytujúcich online vzdelávanie počas pandémie podporovalo také používanie, ktoré ohrozovalo alebo porušovalo práva detí.
Elektrosmog a zdravie: Vítame správu
Občianske združenie Elektrosmog a zdravie vrelo víta túto správu, hoci má trochu úzke zameranie. Súhlasíme so základnými princípmi správy, ale pridali by sme aj naše znepokojenie nad otázkou žiarenia, ktoré spomíname v článku „Informačná brožúrka pre školy“.
Naše deti majú právo učiť sa za dobrých podmienok a v zdravom prostredí a mali by byť schopné dobre sa sústrediť bez rozptyľovania všadeprítomných obrazoviek a RF žiarenia.
S využitím poznatkov profesora a psychiatra Manfreda Spitzera chceme poukázať na to, že základ učenia je vždy v reálnom svete, nie vo virtuálnom. Žiadne pochopenie nemôže vzniknúť, pokiaľ sa najprv nevytvorí vzťah s hmatateľnou realitou. Učiteľ je v tomto procese nenahraditeľný.
Petra Bertová povedala v nedávnom podcaste NowMore :
„Deti potrebujú pre zdravý vývoj skutočných ľudí a skutočný svet. Na učenie potrebuje mozog využívať fyzickú skúsenosť reálneho sveta. Obrazovky deťom tento zážitok neposkytujú. Poskytujú umelú dvojrozmernú alebo trojrozmernú reprezentáciu, ale deti im môžu porozumieť len vtedy, keď ich už poznajú z vlastnej skúsenosti v reálnom živote. Deti jednoducho potrebujú viac kontaktu s realitou mimo obrazoviek – skutočné vzdelávacie prostredie, nie virtuálne vzdelávacie prostredie. V skutočnom živote jednoducho nemáte 7 životov.”
A nakoniec, táto správa môže byť nápomocná deťom citlivým na elektrosmog. Nezabúdajme však, že je v záujme zdravia každého človeka obmedziť vystavovanie sa žiareniu.
Zdroj: https://gem – report-2023.unesco.org/