Názov: Verejné zdravie a rádiofrekvenčné žiarenie vyžarované technológiou mobilných telefónov, inteligentnými meračmi a WiFi
Autori: Susan Pockett
Publikované: New Zealand Medical Journal 131(1487):96-106 14. decembra 2018
Odkaz na štúdiu po anglicky: https://researchspace.auckland.ac.nz/handle/2292/46245
Abstrakt
Tento dokument tvrdí, že prevládajúci oficiálny pohľad na Novom Zélande týkajúci sa vzťahu medzi verejným zdravím a rádiofrekvenčnými (RF) emisiami z technológie mobilných telefónov, WiFi a inteligentných elektromerov je vedecky a eticky chybný. Hlavný regulačný dokument v oblasti, NZS2772.1:1999, je 20 rokov zastaraný a ignoruje existujúce laboratórne dôkazy, ktoré vyvracajú jeho základný predpoklad, že jediným biologickým účinkom neionizujúceho žiarenia je zahrievanie tkaniva.
Tento a ďalšie laboratórne dôkazy o škodlivých účinkoch RF sa naďalej ignorujú na základe protichodných dôvodov, že
(a) výrobcovia mobilných telefónov tvrdia, že ich produkty teraz vyžarujú menej RF ako prvé modely, takže predošlé laboratórne štúdie vystavili tkanivo vyšším hladinám RF, než tie dnešné
(b) vzhľadom na nedostatok údajov o skutočnej expozícii obyvateľstva buď vtedy alebo teraz, sú všetky laboratórne dôkazy aj tak nepresvedčivé.
Oficiálny výklad sa ďalej domnieva, že keďže existujú laboratórne a epidemiologické štúdie, v ktorých sa dospelo k záveru, že RF nie je biologicky škodlivé, ako aj štúdie, ktoré dospeli k záveru, že RF je škodlivé, vhodnou odpoveďou je spočítať počet na každej strane a deklarovať „váhu dôkazov“ *. Zároveň sa ignorujú tie, ktoré nevieme presne zaradiť na jednu alebo druhú stranu. Týmto spôsobom vyjde, že „príčinná súvislosť nie je dokázaná“, a pokračuje sa vo vystavovaní nemonitorovaným úrovniam RF celé obyvateľstvo krajiny, z ktorých nikto nedal informovaný súhlas s účasťou na experimente.
Tento prístup je zjavne neetický. Je to neprijateľné aj vedecky. Po prvé, algebraický model je chybný: štúdie, ktoré zistili škodlivý účinok RF, nie sú porovnávané s podobne zostavenými štúdiami, ktoré nedokážu nájsť účinok. Po druhé, zatiaľ čo príčinnú súvislosť je relatívne ľahké študovať v laboratóriu, je ťažké, ak nie nemožné, ju epidemiologicky dokázať, pretože
(1) oficiálny postoj zabezpečil, že teraz neexistuje žiadna neexponovaná kontrolná skupina a
(2) interpretácii časovej súvislosti v korelačných štúdiách bránia zmeny v spôsobe, akým sa v priebehu rokov zaznamenávali nové registrácie rakoviny a pretrvávajúci problém viacerých možných príčinných faktorov.
V tomto príspevku sa uvádza, že preventívny prístup je opodstatnený a končí sa množstvom konkrétnych návrhov, ako začať s implementáciou takéhoto prístupu.
(* naša poznámka: Podľa Karla Poppera veríme vedeckým teóriám nie preto, lebo sa nedajú vyvrátiť, ale práve preto, že sa aspoň v princípe vyvrátiť dajú. To, čo sa ani v princípe vyvrátiť nedá, nie je podľa Poppera teória, ale dogma. Základné pravidlo vedy je známe ako “princíp falsifikácie” alebo “princíp vyvrátenia”. Podľa tohto princípu stačí jeden konkrétny experimentálny dôkaz alebo pozorovanie, ktoré je v rozpore s danou teóriou, na to, aby sa táto teória považovala za neplatnú alebo chybnú. Nie je teda dôležitý veľký počet dôkazov, ktoré teóriu potvrdzujú, ale jeden jediný, ktorý ju vyvracia.)